Kniha: Vladár
Autor: Niccolo Machiavelli
Zaslal(a): Tomi
Kristína Mišejová, OB/NE, 2. semester
Vladár, jedno z najzákladnejších diel svetovej politickej literatúry. Dielo, ktoré bolo napísané roku 1513 známym filozofom Machiavellim, ktorý žil v období renesancie.
Renesančná filozofia tvorí článok medzi stredovekou a novovekou filozofiou. Usiluje sa o znovuzrodenie klasickej antickej vzdelanosti. Obdobie renesancie bolo na jednej strane obdobím rozvoja remeselníckej výroby, prvých manufaktúr, rozvojom trhu, na druhej strane obdobím straty výsostného postavenia cirkvi. Taktiež stúpala úroveň všeobecnej vzdelanosti, nastal rozvoj umenia a zvýšil sa záujem o klasické jazyky a štúdium literatúry. Nastal tiež rozvoj vedy, najmä matematiky, astronómie a anatómie. Renesancia kritizuje scholastiku pre jej nedocenenie skúseností a lipnutie na dogmách. Myšlienkovým prúdom, z ktorého renesancia vychádza, je humanizmus.
Machiavelli, vlastným menom Niccoló di Bernardo Machiavelli bol najznámejším renesančným filozofom zaoberajúcim sa politickou vedou, florentským úradníkom, historikom a politickým mysliteľom. Vo svojej literárnej činnosti sa zaoberal hlavne politikou, štátom, vojenskou teóriou a históriou.. Jeho literárnu tvorbu ovplyvnili najmä udalosti a zmeny vo Florencii, ktorá sa neustále ocitala v nerovnováhe. V jeho zemi nastali neustále boje o moc.. Na tieto ťažké chvíle reagoval literárnou tvorbou, ktorá položila základy v talianskej próze. Medzi jeho známe diela patria poetické diela ako Kapitoly, Karnevalové piesne, Mandragora a prozaické diela – Belfagor. Písal aj historické diela: Florentské letopily. Známejšie sú však jeho politické spisy Úvahy o prvej dekáde Tita Livia, O vojenskom umení, Život Castruccia Castracaniho a Vladár.
Vladár, najslávnejšie Machiavelliho dielo.. Dielo, v ktorom známy renesančný filozof dáva cenné rady vladárovi. Rady, ktoré hovoria o tom ako si získať a udržať moc. Vladár poskytuje návod ako navonok i zvnútra vytvoriť silný a stabilný štát. Je naklonený myšlienke tvrdej ruky pre dobro štátu. Nechce odstrániť vladára, naopak, opisuje ho ako to najvýhodnejšie pre riadenie štátu. Machiavelli hovorí, že základom práva je moc a nie morálka a taktiež zdôrazňuje, že najvyšším zákonom politiky je moc a šťastie štátu. Túžba po moci a majetku nemá hraníc. Politici túžia po tom istom, po uchopení moci, ktorú však môže získať len jeden z nich. Politika nie je riadená spoločným dobrom, pretože niečo také v politike a pri moci neexistuje. Je možné preto, aby človek, ktorý chce získať moc použil akýkoľvek prostriedok. Je ale nemožné, aby dobrý a čestný človek normálne fungoval v spoločnosti s ostatnými. Prevláda zlo nad dobrom.. Filozof taktiež tvrdí, že ľudia sú od prírody zlí, leniví a egoistickí a degenerujú, ak ich nič neprinúti prekonávať tieto prirodzené vlastnosti. Ľudí nemotivujú mravné normy alebo ideály, ale len materiálne záujmy. Negatívne hodnotí taktiež postavenie cirkvi. Machiavelli je tiež tvorcom známeho výroku: ,, účel svätí prostriedky,, . čím myslí, že ak chceme dosiahnuť svoj cieľ, je možné a potrebné použiť zbrane ako sú násilie, podvody a korupcia.
Vo svojej knihe má taktiež významné miesto vojsko, vojna a bitky.. Hovorí o rôznych druhoch vojsk, začleňuje ich do tried.. Vykladá tiež o tom, aké úlohy by mal panovník plniť vo vojenských veciach. Čím sa zaoberať, čo pokladať za dôležité, ako postupovať v prípade núdze, akým treba byť a ako sa chovať..
V kapitole o pomocnom, zmiešanom a vlastnom vojsku púta pozornosť na druhy vojsk. Pomocné vojsko, je také vojsko, ktoré pošle iný vladár na pomoc vladárovi, ktorý sa ocitol v tiesni. Nie je to však ideálny stav. Je to stav, ktorý má plno nevýhod. Ak vojsko prehráva a iný vladár mu pošle vlastné vojsko a nakoniec spolu dosiahnu víťazstvo, často si pomocné vojsko nárokuje určité výhody a tak sa stáva vladár vlastným zajatcom, otrokom. Preto, ak je možné, je lepšie najať si nájomné vojsko, ktoré neposlúcha na slovo svojho vladára na rozdiel od pomocného. Nájomné vojsko netvorí jeden celok, ale veliteľ, ktorý je určený panovníkom si nedokáže spravidla za krátky čas boja dobyť u vojakov prestíž a moc. Najlepším rozhodnutím vladára je jednoznačne mať vlastné vojsko. Lepšie je prehrať s vlastným oddielom, ako vyhrať a pýšiť sa víťazstvom vďaka pomocnému. Príkladom je vtrhnutie cézara Borgia do Talianska spolu s pomocným vojskom, ktoré bolo zložené z Francúzov. S ich pomocou nakoniec dobyli Imolu a Forli. Časom spozoroval, že toto vojsko nie je spoľahlivé a vymenil ho za nájomné. Neskôr si však uvedomil, že nie je nad vlastné vojsko a tak budoval vlastné.. Štát nie je bezpečný, pokiaľ nemá vlastné cvičené vojsko. Vlastné vojsko je také, ktoré je zložené z poddaných, občanov, alebo z ľudí, ktorí sú na panovníkovi závislí. Ľudská neopatrnosť často zvádza ľudí k mnohým rozhodnutiam a krokom, ktoré zo začiatku vyzerajú veľmi svetlo. No časom sa objaví ich tmavšia stránka, ako je to s vytvorením pomocného vojska. Panovník, ktorý len zriedkakedy rozpozná prichádzajúce zlo, nie je múdrym a dobrým panovníkom. Zverenie zeme do rúk človeka, ktorý nie je schopný uchrániť krajinu pred zlom si ju nezaslúži.
Čo sa týka úloh panovníka vo veciach vojenských tak vladár nesmie mať iný cieľ a iné starosti, obavy ako vojnu. Pretože len výhrou v bojoch si vladár dokáže udržať moc, dokonca rozšíriť svoj vplyv. Vojna udržuje pri moci tých, ktorí sa narodili ako panovníci, ale dokáže tiež povzniesť na trón úplne obyčajného človeka. Často vidíme úpadok moci u tých, ktorí si užívajú bohatstvo a moc a vôbec nedbajú na možné útoky alebo ohrozenia, iným vladárom. Podľa Machiavelliho Francesco Sforza sa stal vojvodcom v Miláne len preto, pretože bol skvelým vojvodom. Naopak jeho nástupcovia sa vojnám vyhýbali a chceli žiť v mieri a tak časom stratili svoju moc a prišli o svoje územia. Panovník sa nikdy nemôže znížiť k tomu, aby ním iní opovrhovali. Je to najväčšia potupa vládcu, akú môže zažiť.
Rovnováha medzi ozbrojenými a neozbrojenými neexistuje. Logicky plynie, že neozbrojený bude bez váhania poslúchať na slovo ozbrojeného. Bezbrannosť vzbudzuje pohŕdanie a naviac podozrievavosť. Panovník si nemôže bez riadneho vojska a materiálneho vybavenia udržať moc a rešpekt u svojich vojakov a už vôbec nie u svojich nepriateľov. Nikdy nesmie zabudnúť na pravidelný vojenský výcvik. Je potrebné trénovať pravidelne aj počas mieru, aby boli vojaci pripravení do boja v tom správnom čase. Okrem pravidelného pohybu je taktiež potrebné otužovať sa, chodiť na lov a tiež dobre poznať svoju krajinu. Všímať si, kde sa týčia hory, kde končí údolie, kde sú toky riek. Aj na tom záleží, pretože takéto znalosti pridávajú na úžitku. Podrobné poznanie vlastnej zeme napomáha k lepšiemu bráneniu, pretože kto pozná vlastný kraj, vyzná sa ľahko i v cudzom, pretože močiare, rieky, roviny i vrchy sú všade veľmi podobné. Vladár je tej mienky, že panovník by mal byť vždy na sto percent pripravený k útoku. Netreba zaháľať v mieri, lebo nikdy nemôžeme vedieť, kedy bude treba použiť zbrane. Dôležitá je tiež duševná príprava. Vladár by mal predovšetkým študovať dejiny a životopisy slávnych mužov, skúmať príčiny ich víťazstiev i prehier. Týmto by mal predísť prehrám. Často si vyberali svoj vzor, idol. Tak napríklad Alexander Veľký Acchila, Cézar Alexandra, Scipio Kýra. Štát nemôže jednoducho bez riadneho vojska existovať.
V porovnaní s inými renesančnými filozofmi a filozofmi humanizmu je Machiavelliho filozofia odlišná. Thomas Morus a Tomas Campanella síce tiež hľadajú a opisujú ideálny štát, no napríklad Campanella tvrdí, že v štáte má prevládať láska, múdrosť a moc. Morusova ideológia je zasa založená na spoločnom majetku a zrušení súkromného vlastníctva.
Nicollo Machiavelli je jedným z najznámejších filozofov. V spise Vladár sa venuje ospravedlneniu moci a vzťahom medzi úspešnou politikou a kresťanskou morálkou. Podľa jeho názoru sa politika nemá veľmi zaťažovať morálkou.
Zdroje:
- Niccolo Machiavelli – Vladár, Nakladateľstvo Ivo Železný, Praha, 1997
- wikipedia.sk
- Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Vydavateľstvo Didaktis, Brno, 2002
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————